Fax od hrobárov

Autor: Marek Varga | 14.3.2007 o 7:00 | Karma článku: 5,66 | Prečítané:  1466x

        Všetko je pripravené: obloha bez oblakov, slnko, ktoré nepáli, ale príjemne zohrieva, kaviarničky okolo Saint Sulpice i prví turisti v nich.  Do týždňa budú všetky stromy na zeleno. Jar je obraz života, no zdá sa, že ani z ďaleka nie pre všetkých.  Za posledný týždeň prišli dva faxy od miestneho pohrebníctva. Samozrejme, že ich bolo viac, ale dva na ktoré myslím, sú iné. Dievča malo 15,  dospievajúci chalan 16. Obaja samovrahovia.

Plastika znázorňujúca život a smrť zo západneho portálu v ChartresPlastika znázorňujúca život a smrť zo západneho portálu v Chartres.: autor

Farár dnes šiel pochovávať to mladé dievča. V noci ani poriadne nespal, ráno neraňajkoval. Bolo tam celé gymnázium. Nechal som ho sedieť v kancelárii s nemým pohľadom zaboreným do steny. Odkedy sa poznáme, Patrika-Jacqua som takého ešte nevidel.

Keď som sa v piatok večer vrátil z konferencie, rozprával mi o jej rodičoch. V to ráno sa zastavili v kancelárii kvôli obradom. Otec nedokázal povedať jedno slovo, mama zasa nedokázala povedať jediné dobré slovo. Jediný, pre ktorého jej život mal cenu, bol jej strýko. Jedine on vedel odpovedať na farárovu otázku, čo v nej bolo dobré. Jedine on videl ako veľmi túžila žiť, ako veľmi chcela byť krásna a slobodná. Nie, aby jej rodičia nedovolili ísť, kam chce. Naopak, podľa mamy chodila, kam chcela a kedy chcela a aj mala čo chcela, a to až príliš často. 

Patrika-Jacqua neopúšťali myšlienky na jej smrť ani cez víkend. Najviac to asi vyvrcholilo, keď sme v sobotu oslavovali 80-tku pátra Michala. Je to taký mladý dedo. Nie že by nemal problémy so sluchom, zrakom a spánkom, ale vždy si vie tú svoju starobu poriadne užiť, keď nás má okolo seba. Ani neviem ako, len zrazu ktosi povedal, že na pohrebe nikdy nehovorí, že si Pán Boh k sebe človeka povoláva. Úplne spontánne som sa opýtal, prečo. Vraj to znie strašne, akoby to Boh robil pre zábavu, bez ohľadu na tých čo zostávajú, bez ohľadu na to, či svoje plány uskutočnil alebo nie. „Tak čo treba povedať?” pýtal som sa ďalej a dúfal, že s odpoveďou dostanem aj sprievodný komentár o významových odchýlkach.  „Ak ťa niekto volá a ty odmietneš, tak si neposlušný. Lenže ty zomrieš, aj keď nechceš a nechcená smrť je predsa vražda. Boh predsa nie je vrah! Preto treba radšej hovoriť, že Boh človeka prijíma.“ Neodolal som pokušeniu a pýtal som sa ďalej: „Čo potom znamená rozhodnúť sa zomrieť bez toho, aby ma niekto volal? Čo potom znamená rozhodnúť sa byť samovrahom?” Nebolo to zo zlomyseľnosti, ale debata skončila. 

Bolo mi jasné, že nikto pri stole nechcel brať nádej pre tých, ktorým takýto ľudia boli veľmi blízki. Nádej, že v nich predsa len zostalo niečo dobré, kvôli čomu ich Boh spozná a predsa len prijme. Lenže, ak za svoje rozhodnutie nie je zodpovedný on, potom vina padá na nás. Buď sme mu nič nepovedali, alebo sme ho k smrti arogantne donútili svojimi postojmi. V tej súvislosti sa niekedy  sám seba pýtam, kde berú bezdomovci silu ďalej žiť. V každom prípade to znamená, že sme príliš sebeckí, pretože sme nenechali miesto na život pre iných. Dieťa - samovrah je strašne ťažká výčitka pre spoločnosť. Obviňuje nás všetkých z toho, že sme mu neukázali život.

K mladosti, podobne ako k jari, patrí nádej, sviežosť a vôňa života, ktorá odháňa chladnú smrť. K jeseni a podobne k starobe zas patrí zrelé ovocie a šuchotajúce zlaté lístie, ktoré spokojne odovzdáva svoj dych. Prísť k tomuto ovociu znamená prejsť horúcim letom, ktoré overí všetky pramene. 

Je zláštne, keď týmto veciam prestávame rozumieť, ale očividne s tým nemáme problém. Mladý chce jesť zrelé ovocie jesene a starý dokáže dávať len kyslé plánky. Ešte aj to globálne otepľovanie spôsobuje, že jar i jeseň majú depresiu z toho kým sú. Na koniec sa zdá, že nič nie je na svojom mieste. Experiment by sme mali odpískať a trochu si poupratovať.


PS pre filozofických amatérov: Slovným spojením „povolať z tohto sveta“ kresťania dlhý čas vyjadrovali presvedčenie, že život nám nikdy nebude celkom patriť, nie to že Boh je vrah. Diskurz o významovom posune slova povolať z tohto sveta je násilný, a teda aj nesprávny, pretože sa začína v jednej rovine a končí v inej. Boh totiž nie je ontologicky rovnaké bytie ako človek. Jeho volanie (akt, prejav, skutok, čin) je iné ako to ľudské. Ak si to niekto neuvedomuje, tak sa dopúšťa antropologizácie (poľudštenia) Boha. Niečo na spôsob bohov z Olympu. A to už sa nerozprávame o tom istom Bohu.


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Za vyliečených považujú ľudí aj bez testu. Je to podložené výskumom, tvrdia hygienici

Aj bez testu môže karanténu ukončiť len lekár alebo hygienik.

Armáda predstavila základný plán celoplošného testovania

Rezort obrany identifikoval 5-tisíc odberných miest.


Už ste čítali?