Ako si Francúz zbalí pehaté dievča

Autor: Marek Varga | 20.11.2006 o 6:00 | Karma článku: 6,95 | Prečítané:  2772x

...venované všetkým, ktorí si myslia, že nikdy v živote nič nedokážu…

Parížske parky patria v jeseni určite študentom. Z tohto sa teší aj Marco Polo.Parížske parky patria v jeseni určite študentom. Z tohto sa teší aj Marco Polo..:autor

Už pár dní mi lámal hlavu Bayle. Môj profesor ma chcel mať na konferencii o tomto francúzskom filozofovi a encyklopedistovi z konca 17. storočia, ktorý dal riadne zabrať katolíkom i protestantom. Rozoberať to veľmi nebudem, akurát sa mi zdalo, že mu súčasné filozofické obecenstvo venuje zvýšenú pozornosť. Vôbec totiž nešlo o lokálnu zábavu a po vystúpení jedneho z ministrov som sa vážne začal zaujímať, čo je vo veci. Dôvod je prozaický. Kým novým členským krajinám Európskej únie je viac menej jasná ich poitická budúcnosť, zakladajúce s tým majú v súčasnosti tak trochu problém. Noví sa snažia napodobniť  starých a starí ... sa pýtajú filozofov. Nakoniec to tak bolo aj v antike. Rimania chodili ku Grékom a Gréci za filozofmi.

Konferencii predchádzal krátky minikurz o živote tohto problematického filozofa. Úvodná otázka ma hneď uzemnila. Dobehoval som z inej prednášky a spolužiak, ktorého som videl po prvý raz v živote, ma hneď ukľudňoval: 

"Práve sme začali. Nič vážne sa nestalo, len sa predstavujeme. A mal by si povedať, čo vieš o Byaleovi." Potom sa na mňa spiklenecky pozrel a dodal:

"Pre väčšinu je to tabula rasa."

On dopovedal, mne kvôli prekladu zo záznamu v pamäti bežala jeho posledná veta a profesor s výrazom zostupujúceho dravca mi vyrážal dych. Zbabelo som zahapkal svoje meno, priezvisko, bydlisko, povolanie a veľké nič. Neviem, ako som vyzeral, ale po dvoch dňoch mi bolo jasné, že som in. Hlavne Jeffe a Fabián si nenechali ujsť príležitosť, aby si nezavtipkovali. Raz to bolo mladá americká doktorandka, inokedy ozvučenie, mentolové cigarety, mužská móda z 18. storočia, ktorá je dnes takmer totožná s tou ženskou, no a potom som prišiel na rad aj ja. Nebolo to nič zlomyseľné, naopak. A vlastne nebyť toho vtipkovania, asi by som si nikdy nevšimol, koľko odvahy a vnútornej krásy sa ukrýva v srdci muža.

Stáli sme pred bránou Polytechnickej univerzity neďaleko kostola sv. Geneviev v Latinskej štvrti. Fabián sa smial z poznámky, ktorú Jeffe uštedril Sofii. Jeffe si vyberal cigarety s mentolovou príchuťou, zapálil si ju a obrátil sa ku mne s otázkou:  

"Tak ty si teda kňaz? A máš aj svoj zbor?“

„Nie, nemám. Som katolícky kňaz, a teda som tam, kde ma pošle biskup.“

„Naozaj? Vidíš a ja som si myslel, že si protestant! Tak to se teda nemôžeš ženiť", dodal. Nečakal na moju odpoveď, len akoby nič dopovedal:  

- "Možno aj táto krásna slečna je už vydatá."

Myslel som, že to hovorí Sofii. No mýlil som sa. Od chrbta k nám pristupovali dve študentky. Zapozeral sa na ňu a čakal. Dievča sa k nemu nesmelo obrátilo a povedalo: „Ja ešte nie som vydatá.“ Zostali sme tám stáť ako nemé sochy. Asi z nás nikto nerátal, že zareaguje. Jeffe tomu veril a pokračoval: 

"Len sa prechádzate?“, pýtal sa.

„Nie, ideme na prednášku. A vy?“

„My tu máme konferenciu. 

„A o čom je tá konferencia?“, opýtala sa.

„No, o jednom filozofovi...“

„Hm. A tá jeho filozofia je zaujímavá?“

„No, je to dosť komplikované, ale vy sa isto ponáhľate! Možno, ak by si mala večer čas, tak by sme sa mohli o tom porozprávať. Kedy ti konči prednáška?“

„O piatej.", odpovedala.

"My končíme až o siedmej." Posmutnela. "Možno máš telefón?"

"Nie, nepotrebujem ho. Som cudzinka a tu nemám komu zavolať."

Potom sa jej dotkol pleca, na ktorom mala akúsi červeno-žltú stužku. 

"Toto je tiež nejaká filozofia?" Bola to vlajka jej krajiny.

"Áno.", odpovedala mu s ľahkým úsmevom. "Škoda, že sa nemôžeme dnes stretnúť. Ale teraz už musíme ísť. Prajem Vám pekný deň.", dodala.

Jeffe poďakoval a ešte vo vytržení sa dohrnul k nám. 

"Videl si, aké mala pekné pehy?", pýtal sa Fabiána. "Mne sa veľmi páčia pehaté dievčatá."

"Ty chumaj, možno má e-mail!“

„Fakt!" Vytreštil oči, udrel sa do čela, pozrel na Fabiána a s výrazom čestne porazeného vojvodu z Anges dodal: 

"Už je preč...“

„Utekaj za ňou!", posmeľoval ho Fabián.

Neviem odkiaľ nabral pero  a ružovkastý papier so srdiečkami, ale keď sa vrátil s výrazom víťaza gomičkovej vojny, vyhlásil: 

"Mám ho!"

Už neviem, ako to potom pokračovalo. Chvíľu som si myslel, že pred Fabiánom machroval. Minule som s ním po záverečnej v školskej knižnici išiel na zastávku metra. Počas prázdnin bol v Anglicku. Nebol tam ako turista. Vybral si pôžičku a narobil si dlhy, pre ktoré teraz musí popri štúdiu aj pracovať. Zašil sa na anglickom vidieku. Tri mesiace venoval svojej skladbe. Za pár týždňov má s ňou koncert. Teší sa naň. Okrem doktorátu z etiky chce doštudovať aj právo. Ideálna kombinácia... Jeffe má jasno o svojej budúcnosti. Nežartuje s ňou, hoci jeho poznámky majú presne opačnú príchuť.

Jeffe, viem, že si tento článok nepřečítáš, lebo slovenčine neozumieš ani za mak. Chcel som len dodať, že ďakujem…

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Armáda predstavila základný plán celoplošného testovania

Ministerstvo obrany identifikovalo päťtisíc odberných miest.

Za vyliečených považujú ľudí aj bez testu. Je to podložené výskumom, tvrdia hygienici

Aj bez testu môže karanténu ukončiť len lekár alebo hygienik.


Už ste čítali?