Vicestarosta z južného predmestia

Autor: Marek Varga | 12.11.2006 o 20:44 | Karma článku: 6,02 | Prečítané:  1371x

Tried mal v nedeľu diakonsku vysviacku. Vo farnosti sme zostali len dvaja. Mal som odslúžiť dve omše a medzitým aj pokrstiť dve deti.  Všetko bolo niekde inde. Vzdialenosť medzi troma kostolmi a farou je skoro 6 km a nedeľná hromadná doprava je tak deravá, že to pešo zvládam rýchlejšie. Nicola bol na tom podobne, teda ak si odmyslím, že má auto. Na obed sme sa mali stretnúť a potom poďho na slávnosť.

TriedTried.:autor

    Tried je z Vietnamu. Vo Francúzsku žije už šesť rokov a od nedele aj s vedomím, že sa domov nemôže vrátiť. Chcel sa stať kňazom, no nemohol kvôli strýkovi, ktorý emigroval a potom mu to nedovoľovali ani vládou stanovené kvôty pre formovanie kňazov. Mohol si vybrať. Zostať čakať a nejako žiť, alebo sa rozlúčiť s rodičmi a žiť údel cudzinca, ale s naplnenou túžbou po kňazstve. V Lyone ho prijali do seminára s podmienkou, že sa stane kňazom pre jednu z parížskych diecéz. Doma bol naposledy pred dvoma rokmi. Každú nedeľu ráno ho nájdem sedieť v kancelárii pred telefónom so zvýhodnenou kartou pre Áziu. Cnie sa mu. Zaháňa to piesňami. Farár ho z času na čas preto volá slávik. V očiach svojej krajiny spáchal v nedeľu zločin. Nechal sa formovať západným svetom a prijatím katolíckeho kňazstva zradil dedičstvo svojich predkov. Je z neho špión. Na hranici by ho najskôr eskortovali rovno do väzenia.

    Tried mal pre pozvaných hostí pripravený nedeľný obed. Samé vietnamské špeciality. Prišli sme takmer na koniec, keď sa všetko upratovalo. Sadol si k nám a nechal nám doniesť čerstvé syrové rolky s bazalkou a šalátovým lístím. Stále sa nás pýtal, či nemáme chuť "na hento a na tamto". Staral sa o nás. Hoci sa stále usmieval, predsa nemohol zakryť, že myslí na rodičov, ktorí zostali doma. Bolo mu ľúto, že nemohli prísť. Minule o nich náhodou rozprával. Otec môže chodiť len s pomocou paličky a mamu sužuje choroba, ktorú ani nevedel pomenovať. Utešoval sa tým, že sa mu snáď podarí dostať ich do Francúzska, keď bude mať pred kňazskou vysviackou. Malo by to byť na budúci rok v júni.

    Tried nebol sám, kto prijal v tú nedeľu diakonát. Boli dvaja. Paul je z Indie. Aj on mal pozvaných hostí. Posadili ma za stôl uprostred sály. Stôl zíval prázdnotou, čo bolo vzhľadom k množstvu hostí nezvyčajné. Dvaja postarší muži popíjali kávu a vyzeralo, že vedú dôležitý rozhovor. Nevyrušoval som. Sami ma oslovili. Ako obyčajne masledoval minikurz o geografickom umiestnení Slovenska na mape Európy a stručné dejiny. Henry je kňaz z väzenia. Vyrastal v Bretónsku, postavu mal zaguľatenú ako Obelix a dlhé šedivé vlasy mal voľne spojené gumičkou. Jeho tvár mala dobrácky výraz otca, ktorý vie veľa odpustiť. Pýtal sa na moju francúštinu. “Naučili ma ju v dedine Asterixa a Obelixa”, odpovedal som. Hneď som mu padol do oka. (Na prednej strane  každého komixu dobrodružstiev Asterixa a Obelixa je mapa a na nej pod lupou zakreslená ich rodná obec. Snáď niet Francúza, ktorý by nevedel, že sa tá dedina nachádza v Bretónsku.) Ako vraví môj brat, začal ma "čerpať". Zaujala ho moja poznámka, že za posledné desaťročie sa Francúzsko zmenilo. Chcel vedieť viac a už vôbec nebol sám. Vicestarosta z jedného južného predmestia Paríža po chvíľke rozhorčene zareagoval. Inak južná časť Paríža je tá bohatšia. Jeho reakciu spôsobili najmä moje postrehy z metra. Vidieť Afričana pred desiatimi rokmi v parížskom metre bola skôr menšia kuriozita. Dnes sa na niektorých linkách za kuriozitu považuje desať Európanov. Pridal som k tomu štipku neúcty, slovných útokov a pohŕdania, ktorých sa mi dostalo viac od prisťahovalcov ako od domácich a oheň už horel. Bol ako suché raždie. Hasili sme ho dve hodiny. Mal som pocit, že som na kortešačkách. Bezhlavo stupňoval argumenty a potom z neho náhle vypadli riešenia pre zhoršujúcu sa situáciu počtu kňazov v krajine. (Prognózy naznačujú, že o 10 rokov ich bude pre celé Francúzsko toľko ako dnes pre celé Slovensko.) “Cirkev je posadnutá sexom a mocou. Mala by dovoliť manželstvo kňazom a ženám prijať sviatosť kňazstva. Jedine potom bude dosť kňazských povolaní.” Skončil, až keď začali upratovať stoličky. Skonštatoval som, že je politikom telom i dušou. Hľadal ľudské riešenia. Viacej kamier, viacej peňazí pre novorodencov, viacej škôl a ihrísk, aby sa nám deti hrali tam a nie na parkovisku s autami, väčší dôchodok pre starých rodičov, aby si mohli dovoliť zaplatiť ošetrovateľov ....

    Tried má 28 rokov. Chce sa stať kňazom. Učí sa prijímať Božie riešenia. Nie je fatalista, naopak stále dúfa, že sa jeho rodičia dožijú jeho vysviacky. Farár sa na neho hnevá, pretože si nenaberá jedlo s čistou lyžicou a keď kašle tak si nedáva ruku na ústa. Nicola mal narážky na jeho kravatu, ktorú si vzal na vysviacku a mne sa prehrabuje vo veciach. V ten deň sa mi ale jeho človečina páčila oveľa viac.


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Za vyliečených považujú ľudí aj bez testu. Je to podložené výskumom, tvrdia hygienici

Aj bez testu môže karanténu ukončiť len lekár alebo hygienik.

Armáda predstavila základný plán celoplošného testovania

Ministerstvo obrany identifikovalo päťtisíc odberných miest.


Už ste čítali?