Bolo to počas prezidentskej kampane. Áno tej, v ktorej kandidoval aj Ferko Mikloško. Pozvanie sme dostali viacerí, ale prišli sme len štyria. S Ferkom tam boli všakovakí ľudia, ale on chcel s nami hovoriť otvorene. Až na okresného tajomníka sa všetci diskrétne vytratili. Spočiatku to bol obyčajný rozhovor o bežnom živote. Na koniec mi nedalo a tak som sa opýtal: -Kedy sa bude KDH znovu deliť? Mal som pocit, že ho tá otázka vydesila. Zhrozene mi odpovedal, že dúfa, že sa také niečo nestane. V tej istej chvíli po prvý raz prehovoril aj tajomník: -Pán Mikloško, už musíme končiť. Vonku na Vás čakajú ľudia ... Mal pravdu, čakali, prechádzali sme pomedzi nich takmer nepozorovane.
Nechcel som sa hrať na proroka, len ... už vtedy bolo vidieť, že sa kdesi nenávratne stratila tá atmosféra večerných rozhovorov, na ktoré nás brávali rodičia. Vtedy sme ako deti sedávali na zemi, nepovedali ani slovo a s otvorenými očami počúvali ako sa s našimi rodičmi rozprávajú ľudia, ktorých sme videli v telke. Viem, že sa potom život zrýchlil a vy ste už tak často nemohli prísť. Vytratilo sa to a neraz ma z toho chytala nostalgia. Potom prišlo obdobie tajomníkov. A ja som nadobudol pocit, že sú poplatní literárnemu významu svojej funkcie. Lenže tajomne sa objavovali tam, kde ich nikto nepotreboval a strácali tam, kde ich zúfalo hľadali núdzni... Oni už našim rodičom nenačúvali, nepotrebovali sedieť v panelákových obývačkách a nachádzať riešenia.
Vlastne som rád, že ste odišli. Nie je v tom škodoradosť, ale niečo oveľa dôležitejšie. V tom mori kompromisov a presvedčenia, že politika je hrubá moc, o ktorú sa treba biť za akúkoľvek cenu ste mi odkázali, že to tak nie je. Je to len viera v ideu moci. Presne tak, ako to vo svojich úvahách nad totalitarizmom už raz povedala H. Arendt. Ľudia sa zrazu podvolia logike idei, ktorej objektom sa stanú dejiny. Idea sa aplikuje na to čo sa stalo, hoci by sme mali, práve naopak, nechať udalosť pôsobiť na myslenie. Ideológia si myslí, že dejiny sa budú diať tak ako ona chce. Výsledkom tejto perverznej (prevrátenej) aplikácie nie je postoj, ale rozvíjanie procesu, ktorý sa neustále musí prispôsobovať. Ak si teda tvorcovia ideológie myslia, že poznajú tajomstvo celého historického procesu, tajomstvá minulosti, labyrint prítomnosti a neistotu budúcnosti je to tak preto, lebo ich logika rešpektuje ideu no vôbec sa nezaujíma o zázrak bytia.
Nech si už teda na slovo vzatí politológovia veria, že ste neurobili dobre, že ste pochovali stranu a že sa ocitnete na politickom smetisku, nebude to môj názor. Nakoniec by som vám ešte chcel odkázať, že mi bude cťou ak si vás budem môcť v najbližších voľbách vybrať za mojich zástupcov.