Červené my

Autor: Marek Varga | 13.11.2007 o 16:25 | Karma článku: 3,75 | Prečítané:  1336x

        Stalo sa mi to minule, keď som sa vracal z obeda na Odeone. Starbucks tam má svoju kaviareň. Musím povedať, že som si ju obľúbil. Ja viem, že je to Američan a že si kávu môžem kúpiť aj v automate, ale ... Starbucks mi učaril tým, ako tam ľudia rozmýšľajú, teda až do poslednej návštevy.

Kaviareň je hneď oproti fakulte medicíny.Kaviareň je hneď oproti fakulte medicíny..: autor

Ide o to, že kým dostanete svoju kávu, tak sa porozprávate so všetkými predavačmi, pričom všetci vedia, o čo vám ide. Navyše celé sa to začne predstavovaním. Je to úloha prvého zamestnanca, na ktorého v podniku prirodzene natrafíte. Priznám sa, že keď sa ma po prvý raz pýtal na meno, tak mi to máličko vyrazilo dych. On vám napíše na pohár meno a ten potom putuje do rúk iného človeka, čo doň pridá všetko tak, ako má byť a ako si prajete. Medzitým sa presuniete k pokladni a len čo zaplatíte, tak vám štvrtý donesie spoza pultu želaný nápoj na spôsob predavača novín, ktorý vás upozorní na najdôležitejšiu správu dňa. Vskutku je na čo sa pozerať a nad čím rozmýšľať. Vravím, ide o tú takú príjemnú človečinu. No ako som na začiatku napísal rozplynula sa.

V ten osudný deň som tam teda zašiel. Privítal ma taký usmievavý tridsiatnik. Nechal ma zapozerať sa na ponuku dňa a potom sme sa začali rozprávať. Vravím mu, že či sa niečo u nich zmenilo, pretože som v ponuke nemohol nájsť vanilkové frapé.  A on na to, že hej, že zmenili všetko, že sa obliekli do červeného, kým to vravel názorne sa chytil za tričko, potom dodal že zmenili nápoje a s nimi aj ceny. Vypleštil som naňho oči a on začal vysvetľovať, že idú Vianoce a že sa na nich takto pripravili. Tak mu vravím, že mi je ľúto, ale že Vianoce, na ktoré sa ja chystám ešte neprišli, a že sa teda nemôžem s ním v tejto veci tešiť. S pobavením mi pomohol vybrať vanilkové frapé a poslal ma k svojej kolegyni zaplatiť. Úplne iný človek. Bola odmeraná, žiadna vášeň, všetko v duchu zaplať a vypadni. Ja viem, každý sa stretne v živote s ťažkými vecami, ktoré odsunú na bok všednosti. Pokúšal som sa udržať dialóg, a tak sa pýtam na novú cenu. Zmena ceny bola taká, že som nemohol nereagovať. "Zdražili ste?" Čakal som odpoveď v duchu: "Áno, viete chceli by sme sa ešte viac zlepšiť, trochu to tu upraviť, tak aby sa vám u nás viac páčilo ..." núkalo sa x možností, ale tá slečna ma úplne dostala. "Nie, my sme nezdraželi." Keďže už nepovedala nič, tak sa jej pýtam, prečo platím viac. Vtedy dodala: „No, pýtali ste sa či sme nezdraželi, no a my sme nezdražili, to Starbucks.“

Zrazu mi to došlo. Starbucks síce prišiel s iným myslením, ale nie s inými ľuďmi...


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?