Gentleman versus emancipácia

Autor: Marek Varga | 22.6.2007 o 21:00 | Karma článku: 14,35 | Prečítané:  4356x

        Ráno obyčajne praská stanica vo švíkoch. Na peróne stáli ženy i muži, deti, starí i mladí. Jedni išli do mesta na nákup, iní na úrad a ďalší za prácou. Neďaleko sa rozprávali dve mladé ženy o tom ako im prekáža, že nemajú rovnaké možnosti ako muži, že stále v práci nemôžu postúpiť a pritom väčšina mužov neovláda ani zďaleka to, čo ony.

Poradie s nárokom na sedenie: 1.vojnový veterán, 2.slepec, 3.invalid, 4.zranená osoba so sťaženým státím, 5.tehotná žena, 6.sprievodca detí mladších ako 4 roky, 7.neznámo zranená osoba, 8.osoba s preukazom o sťaženom státí, 9.osoba starši ko 75 rokovPoradie s nárokom na sedenie: 1.vojnový veterán, 2.slepec, 3.invalid, 4.zranená osoba so sťaženým státím, 5.tehotná žena, 6.sprievodca detí mladších ako 4 roky, 7.neznámo zranená osoba, 8.osoba s preukazom o sťaženom státí, 9.osoba starši ko 75 rokov.: autor

        Rozhovor naberal na intenzite i na hlasitosti. Priťahoval čoraz viac ľudí. Niektorí si dokonca vybrali z uší slúchadla, aby mohli dialóg lepšie sledovať. Obe protagonistky si toho začali byť vedomé. Plat, uznanie, sexuálne obťažovanie, nedocenenie, rovnosť šancí a iné témy boli argumenty, ktoré pomáhali rozdúchať spravodlivý hnev voči mužom. Niektorí si začali uťahovať kravaty.

Zrazu prišiel vlak. Všetky miesta v ňom boli beznádejne obsadené. Ľudia z perónu sa doň tak po ľudsky natlačili. Prešlo niekoľko staníc a vlak sa začal vyprázdňovať. Dve voľné miesta sa objavili neďaleko bojovníčok za emancipáciu. Očividne si chceli sadnúť. Neuspeli. Dvaja "hulváti" v kravatách ich predbehli. Jednej to nedalo a tak sa ho nahlas opýtala: "Takto sa správa gentleman?" Mladík sa na ňu len ironicky usmial a povedal: "Teraz už gentlemanov netreba, teraz už máme emancipáciu a rovnosť."

Celá tá ranná scéna bola ako z divadelnej hry Eugena Ionesca, ktorú už dobrých tridsať rokov hrajú v jednom študentskom divadle neďaleko St. Michel. Je to absurdné divadlo, ktoré je celé postavené na nedorozumení muža a ženy. Hry, ktoré Ionesco napísal, sú smiešno bolestné, no nikdy ironické. Vždy totiž končia poznaním toho, kým v skutočnosti sme. Snáď sa nám to raz podarí aj v realite.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?