Marek Varga
Prečo sa nedá preložiť Korán?
Selami pochádza z Turecka. Vysoký kučeravý obor vždy vyzeral smiešne, keď si pred seba položil svoj mini-notebook, ale musí sa mu nechať, že mal vždy cit pre detail.
Teraz žije v Paríži, ale čoraz viac sa teší na domov... Zoznam autorových rubrík: Moje oči, Objavy, Tŕnie, Život medzi nami, U Moliera, Súkromné, Nezaradené
Selami pochádza z Turecka. Vysoký kučeravý obor vždy vyzeral smiešne, keď si pred seba položil svoj mini-notebook, ale musí sa mu nechať, že mal vždy cit pre detail.
Stalo sa mi to minule, keď som sa vracal z obeda na Odeone. Starbucks tam má svoju kaviareň. Musím povedať, že som si ju obľúbil. Ja viem, že je to Američan a že si kávu môžem kúpiť aj v automate, ale ... Starbucks mi učaril tým, ako tam ľudia rozmýšľajú, teda až do poslednej návštevy.
Cintorín je pôvodom grécke slovo, ktoré v preklade označuje miesto kde sa spí. Dnes by sme teda povedali spálňa. Porovnávať smrť so spánkom však môže len ten, kto verí vo vzkriesenie, teda v niečo ako v ranné vstávanie.
Mali sme vtedy pred maturitou. Jedného dňa prišlo, pár spolužiakov do školy úplne vymenených. V jednom kuse spomínali hrubú ihlu, z ktorej im prišlo nevoľno a sestričky, ktoré im dokázali udržať úsmev na tvári. Vraj to netrvalo ani päť minút. Boli darovať krv a mňa to v okamihu fascinovalo.
Pamätám si na jeden večer, keď bol v telke J. Le Pain. Pýtali sa ho, akým by chcel byť prezidentom. Jeden novinár a sála plná vybraných ľudí z ulice kládli otázky a Le Pain odpovedal. «Každý dom má okná a dvere. Mali by sme ich používať. Mali by sme používať svoje hranice, ak sa nechceme stať otrokmi vo vlastnom dome. Cudzinci nám berú prácu a my sme na ulici...» Nedopozeral som to. Le Pain oprášil svoju pesničku z minulých volieb. Išiel som ku knihám, čakal ma utorňajší maratón v škole. Nemyslel som, že by to mohlo niekoho ešte presvedčiť.
Všetko je pripravené: obloha bez oblakov, slnko, ktoré nepáli, ale príjemne zohrieva, kaviarničky okolo Saint Sulpice i prví turisti v nich. Do týždňa budú všetky stromy na zeleno. Jar je obraz života, no zdá sa, že ani z ďaleka nie pre všetkých. Za posledný týždeň prišli dva faxy od miestneho pohrebníctva. Samozrejme, že ich bolo viac, ale dva na ktoré myslím, sú iné. Dievča malo 15, dospievajúci chalan 16. Obaja samovrahovia.
Bol som na jeho pohrebe. Bol to štátny pohreb. Išlo o bývalého poslanca. Štátny pohreb nemôže mať hocikto. A je to o to výnimočnejšie, že išlo o františkánskeho kňaza v krajine, v ktorej sa viac ako storočie prísne dbá, aby verejný život bol oddelený od súkromne náboženského.
Tak a máme po Vianociach. Nepýtajte sa ma, ako je v Paríži. Ak vám ide o katalógovú odpoveď, tak si radšej zájdite do najbližšej cestovnej kancelárie. Určite si vyberiete. V Paríži práve otvorili loveckú sezónu.
Tried mal v nedeľu diakonsku vysviacku. Vo farnosti sme zostali len dvaja. Mal som odslúžiť dve omše a medzitým aj pokrstiť dve deti. Všetko bolo niekde inde. Vzdialenosť medzi troma kostolmi a farou je skoro 6 km a nedeľná hromadná doprava je tak deravá, že to pešo zvládam rýchlejšie. Nicola bol na tom podobne, teda ak si odmyslím, že má auto. Na obed sme sa mali stretnúť a potom poďho na slávnosť.